Part 2. - Zivot s uzkostou je ako tornado. V hlave..
Dokaze znicit kazdu radost.
ilustracny obrazok - net
Predstav si, ze nieco velmi chces. Uz velmi dlho.
Prejdes kus cesty, vynalozis vela energie, komfortnu zonu opustis mnohokrat.. V cieli este ani zdaleka niesi, no je aspon mala nadej, ze sa k nemu konecne blizis.
A bum.
Tu nastupuje uzkost aj s celou jej armadou pomocnikov na cele s panom overthinkingom a pani socialnou fobiou.
Tito dvaja vybalia taky scenar, ze dovi dopo.
Mozno to takto napisane teraz vyznie smiesne, ale garantujem ti, ze v realite je to really insane.
ilustracny obrazok - net
Hnusny vnutorny boj. Na jednej strane snaha nepodlahnut panike a obavam, ci to zas cele nedopadne ako jedno dalsie fiasko a tvoje sebavedomie sa neprepadne do este vacsej ciernej diery, na strane druhej vsetky mozne scenare, ktore sa este v tomto konkretnom pripade ani nestihli stat, no tvoja mysel ich uz vidi ako realitu. Tu uraduju aj byvale skusenosti a ty mas chut ujst, zmiznut, opat prokrastinovat. Najst nejaky dovod, preco este nie. Lebo ten, ktory skutocne mas, ludia nechapu.
A niekde v strede chaos, co z toho vlastne v skutocnosti chces. Ci byt uz konecne v tom vysnenom (A naozaj je to tvoja predstava vysneneho ciela? To je na dalsiu temu.) cieli aj za cenu permanentneho vystupu z komfortu (okrem ineho dennodenne medzi ludmi.. pre niekoho standard bezna vec, pre ineho cloveka riadna davka sebapremahania sa.. toto je to, co chces? Takto to chces?.. miliony otazok uprostred hlbokych noci 🤯) alebo chces v skutocnosti cosi uplne ine a tymto celym sa len snazis vyhoviet ostatnym. Rodine, okoliu, znamym.. Aby uz nemali reci a boli spokojni. Oni.
A ty? Sama uz vlastne ani nevies, co by ta vedelo urobit spokojnou. Lebo je to tak rozdielne od toho, co za spokojnost povazuje spolocnost a co ty, asi ako den a noc, svetlo a tma. Najst v tom celom kompromis uz akosi nevies.. ani nevladzes najst, lebo si unavena. Z prebdenych noci a zo snahy prezit nejako dalsi den. Uzkost si nevybera, kedy a ako Ti zaklope na dvere a ako dlho sa zdrzi. Ona ich len rozrazi a urobi si party, kedy sa jej zachce. Priam ukazkovy nepozvany host.
A niekde v strede chaos, co z toho vlastne v skutocnosti chces. Ci byt uz konecne v tom vysnenom (A naozaj je to tvoja predstava vysneneho ciela? To je na dalsiu temu.) cieli aj za cenu permanentneho vystupu z komfortu (okrem ineho dennodenne medzi ludmi.. pre niekoho standard bezna vec, pre ineho cloveka riadna davka sebapremahania sa.. toto je to, co chces? Takto to chces?.. miliony otazok uprostred hlbokych noci 🤯) alebo chces v skutocnosti cosi uplne ine a tymto celym sa len snazis vyhoviet ostatnym. Rodine, okoliu, znamym.. Aby uz nemali reci a boli spokojni. Oni.
A ty? Sama uz vlastne ani nevies, co by ta vedelo urobit spokojnou. Lebo je to tak rozdielne od toho, co za spokojnost povazuje spolocnost a co ty, asi ako den a noc, svetlo a tma. Najst v tom celom kompromis uz akosi nevies.. ani nevladzes najst, lebo si unavena. Z prebdenych noci a zo snahy prezit nejako dalsi den. Uzkost si nevybera, kedy a ako Ti zaklope na dvere a ako dlho sa zdrzi. Ona ich len rozrazi a urobi si party, kedy sa jej zachce. Priam ukazkovy nepozvany host.
ilustracny obrazok - net
Komentáre
Zverejnenie komentára
len slušne a bez expresívnych výrazov :)