Vyplo ma..

To sa obcas stava, ked clovek robi vela, viac, nez kolko ma na to energetickych zasob. Alebo robi nieco, s cim nieje vnutorne uplne stotozneny. Dnes to uz viem. Kiezby som to vedela skor. Alebo skor, kiezby som sa viac pocuvala.
Nejdem sa pretekat v tom, kto robi coho viac, to v ziadnom pripade. Nakoniec, kazdy mame svoje limity inde a niecoho zvladneme viac, niecoho menej, nieco dlhsie, nieco kratsie. A aj faktorov okolo toho je milion a jeden.
Len som chcela povedat, ze nevladat (ci fyzicky alebo psychicky, lebo oboje maju na miske ⚖️ rovnaku hodnotu) je v poriadku. Niesme tazne kone. V poriadku je plakat, ked ti je tazko a nevies z toho bludneho kruhu nezdaru ci sklamani von. Aj dusa potrebuje oddych. V poriadku je nevyjst cely den z postele, ked si unavena alebo len nemas na nic a nikoho chut. V poriadku je nebyt stale v pozitivnom vibe a mat aj naprd myslienky. Ved niesi stroj.
Je to v poriadku.

Toto si opakujem. 
Aj Tebe.
Pretoze prilis dlho som si samu seba presviedcala, ze sa nesmiem vzdat, ze si musim predstavovat iba pekne veci, bez ohladu na to, ako sa skutocne citim, ze to, ze mi nieco nevychadza, je vlastne moja vina, lebo som nemyslela dostatocne slnieckovo, nehladala som spravne, mozno necitala druhej strane dostatocne myslienky a nekonala podla toho (toto bez s nadsazkou), lebo som si dovolila obcas aj zapochybovat o sebe, aj sa opustit. Prilis dlho som si nahovarala, ze zlyhat je hanba. Ze ak nevyjde pohovor, jeden, druhy, treti.. xty, ze nestojim asi za nic, ked ma nikde nechcu. Ze bez kariery som nikym. Ze iba vtedy o mna budu ludia stat. Ale tak to nieje. Ak stojim ja o seba, vsetko ostatne mi moze byt jedno. V tomto predvedceni mam este vela medzier. 
Prilis dlho som si dovolila byt silna. Ano silna.
Prilis dlho..
A dnes platim za tu silu dan svojim zdravim. A to ok nieje.
Mozno pre niekoho budem ta slaba, ta ktora sa vzdala, ta nie dost.. Ale vies co? Nasrat!
Ja viem, co vsetko ma to stalo a na inom nezalezi.
Proste si beriem time out na dobu neurcitu.
Kvoli sebe. Lebo ja si za to stojim.
Bez mojho zdravia, mna samotnej by mi totiz vsetko ostatne bolo nanic.
A Tebe bez tvojho tiez.
Nezabudni na to, ked pojdes najblizsie opat za hranice svojich sil. Ze vsetko tu bude, aj ked Ty uz nie. Ale Ty tu nebudes a bez toho Ti je vsetko to ostatne na dve veci. 
A hlavne! nikdy nerob nic preto, aby si druhym dokazala svoju hodnotu. Nestoji to za to. Ani oni nie. Kto ju pozna, nepotrebuje, aby si ho o nej presviedcala. A kto ju vidiet nechce, toho nepresvedcis nicim.